História Plaveckého hradu sa začína niekedy okolo polovice 13. storočia. O okolnostiach jeho vzniku bližšie vypovedá listina z roku 1291 hovoriaca o udalostiach starých takmer polstoročie. Podľa nej dostal Detrich (Depreht), syn bratislavského richtára Kunta, od kráľa Bela IV. pusté a neosídlené územie Kuchyňa, na ktorom stál kostol sv. Mikuláša. Detrich sa zaslúžil o osídlenie územia a postavil na nom aj hrad,ktorý nazval svojim menom. Detrichov hrad výraznejšie vstupuje do dejín v roku 1273 v súvislosti s bitkou uhorských a českých vojsk na poli priamo pod nim.
Začiatok 14.storočia sa zrejme stal súčastou majetkového domínia ,,pána Váhu a Tatier" Matúša Čáka Trenčianskeho. Po jeho smrti pripadol hrad kráľovi a takmer až do konca 14.storočia ho spravovali kráľovskí kasteláni. V roku 1398 ho získal obľúbenec panovníka Žigmunda Luxemburského, vojvoda Stibor zo Stiboríc. Ten zaradilhrad i panstvo do svojho rozsiahleho majetku zaberajúceho takmer celé územia západného Slovenska. Po vymretí rodu Stiborovcov pevnosť získali ďalší významní šľachtici západného Slovenska - grófi zo Sv. Jura a Pezinku. Ich držbu potvrdila v roku 1441 kráľova Alžbeta, keď gróg Juraj prepistil hrad svojej manželke. Po smrti posledného potomka rodu z Jura a Pezinka pripadol opäť korune, od ktorej ho získal Gašpar Šerédy. Ten hrad v krátkom čase prepustil do záložnej držby Krištofovi Salmovi, do ktorého putoval do rúk Fuggerovcov. Zo zálohu hrad vyplatil Ferdinant I., ktorý ho za preukázané služby daroval Melicharovi Balašovi. Po vymreti Balašovcov sa stal novým majiteľom Peter Bakič, neskorší hrdina romantickeého príbehu o únose Zuzany Révaiovej z Holičskeho hradu.
Podľa románu Jána Čajaka našli zaľúbenci útočisko práve na Plaveckom hrade. Záverečné obdobie existencie hradu sa datuje do roku 1641, keď celé panstvo získal kajinský palatín Pavol Pálffy. Za povstania Františka II. Rákocziho sa v roku 1706 viedli o hrad boje, pri ktorých ho poškodili. Tento posledný boj mu bol zrejme osudný.
Majitelia stratili záujem o jeho opravu a ponechali hrad svojmu osudu.
(zdroj:stručný sprievodca po zrúcanine hradu,Michal Šimkovič)
Bryza
(Maria, 12. 4. 2014 18:49)